Dizertačné práce 2016/2017

Dizertačné práce 2016/2017

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika na rok 2016/2017

ÚVSK SAV je externou vzdelávacou inštitúciou Pedagogickej fakulty Trnavskej unvierzity v Trnave, v odbore školská pedagogika.

Uchádzači, ktorí si vyberajú tému vypísanú ÚVSK sa po prijatí stávajú študentmi ÚVSK SAV.

Termín podania prihlášky: do 10. júna 2017

Viac informácií k prjímaciemu konaniu nájdete na odkazoch nižšie :

Info 1 a Info 2

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti
Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity

Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy
Deliberative Democracy and School Practice

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Hranice intimity a sexuality v škole
Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikanovanie.

prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Rodičovstvo a výchova k rodičovstvu
Parenting and parental education

Rodičovstvo nadobúda v súčasnosti veľmi rôznorodé formy. Popri tradičných podmienkach a postupoch výchovy sú stále frekventovanejšie alternatívne formy spolužitia, napr. kohabitácie, single, rozvedené a výchovy, napr. striedavá výchova, adoptívna výchova a pod. Vo vzťahu k škole a vzdelávaniu sa otvárajú otázky: ako sú detí s rôznym rodinným pozadím vnímané v školskom prostredí, sú v ňom dostatočne integrované, ako nastaviť výchovu k manželstvu a rodičovstvu a ďalšie relevantné predmety tak, aby napomáhali spolužitiu a vzdelávaniu detí s diverzitným rodinným pozadím?

Občianstvo, multikulturalizmus, sociálna spravodlivosť a škola
Citizenship, multiculturalism, social justice and school

Vážnym problémom súčasných občianskych spoločností súčasnosti je, že klesá záujem mládeže, ale aj širšej verejnosti o otázky politickej participácie a angažovania sa o veci verejné či už v národnom, alebo európskom kontexte. Pridružujú sa aj ďalšie problémy ako nedostatok sociálnej kohézie a sociálna exklúzia, ale aj nízka miera kritickosti občanov voči politickým elitám, a nízka dôvera, solidarita s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú na okraji spoločnosti, resp. v ťažkej životnej situácii. V globálnom svete sú otázky občianstva, multikultúralizmu a sociálnej spravodlivosti navzájom prepojené. Otázkou je ako sú tieto témy prítomné diskutované a zahrnuté do školského prostredia a vzdelávania.

prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Podoby a dopady projektov rozvojovej pomoci a spolupráce v oblasti starostlivosti o deti v ranom detstve
Forms and impacts of development cooperation projects in the field of early childhood education and care

Jedna zo základných oblastí rozvojovej pomoci a spolupráce s rozvojovými krajinami je bezpochyby oblasť vzdelávania. Dizertačný projekt by jednak mal preskúmať ciele a formy intervencií v oblasti vzdelávania v ranom detstve v rozvojových krajinách, ako aj na konkrétnych príkladoch kriticky preskúmať podnetnosť, rizikové miesta a kultúrnu relevantnosť podpory vzdelávania v rámci tohto typu spolupráce. Predpokladá sa využitie prípadových štúdií, ale aj skúsenosť alebo potenciálna schopnosť participácie na projektoch tohto druhu.

doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Odborové hnutie a profesijné organizácie v školstve – možnosti a realita
Teacher unions and Professional organizations – possibilities and reality

Školskú politiku a rozhodovanie v sektore školstva rôznorodých krajín ovplyvňujú početné záujmové skupiny. Významné postavenie medzi nimi zaujímajú tie, ktoré zhromažďujú a zastupujú učiteľov. Predmetom výskumu bude nielen komparatívna analýza miesta takýchto organizácií v poli (politickej) moci vybraných krajín, ale aj načrtnutie akčného rádiusu takýchto organizácií, potenciálnych možností ich intervencií vyplývajúcich z ich histórie (politickej, ideologickej) a stratégií tvorby sociálneho kapitálu, ktorý vo svojej činnosti využívajú.

Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Medziskupinové priateľstvá v školskom prostredí: Nástroj na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám?
Intergroup friendships in school: A tool for prejudice reduction against stigmatized minorities?

Teória medziskupinového kontaktu predpokladá, že pozitívne interakcie medzi príslušníkmi rôznych sociálnych skupín môžu zlepšovať medziskupinové vzťahy (Pettigrew, Tropp, 2006). Kontakt by mal byť ozvlášť efektívny v školskom prostredí, ktoré ponúka príležitosti na to, aby žiaci a žiačky spolupracovali s rovesníkmi, ktorí pochádzajú z rozličných prostredí a rôznych sociálnych skupín (napr. etnická majorita vs. etnické minority) a vytvárali si medziskupinové priateľstvá. Deti sa však nie vždy rozhodnú nadväzovať medziskupinové priateľstvá a často sa rozhodnú tráviť čas s rovesníkmi z rovnakej skupiny, do akej patria oni. Existujúca literatúra argumentuje, že na to, aby kontaktné intervencie v školách pomohli vytvárať harmonické medziskupinové vzťahy, je potrebné vytvoriť taký model intervencií, ktorého centrálnou kategóriou by bola dôvera v kontakt – presvedčenie, že medziskupinový kontakt môže byť úspešný (Turner, Cameron, 2016). Cieľom dizertačnej práce bude testovať (prostredníctvom kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód) validitu tohto modelu v slovenskom kontexte so zameraním na mladší školský vek, ktorý je z hľadiska vytvárania dôvery v kontakt kritický.